• neovplyvňuje prirodzenú zrážanlivosť krvi
  • doposiaľ neboli zistené žiadne vedľajšie účinky a alergické reakcie
  • podpora zdravého krvného obehu

Zaujímavosti z histórie paradajky

Svoj prapôvod majú paradajky, teda plody rajčiaka jedlého v Amerike, presnejšie v Andách na území dnešných Peru, Bolívie, Čile a Ekvádora. V dávnej minulosti boli divo rastúcou rastlinou, ale okolo roku 700 pr. Kr. ich kultivovali Aztékovia, vďaka čomu sa pre nich stali zdrojom potravy. Do Európy sa paradajky dostali v 16. storočí spolu s kukuricou, zemiakmi či paprikou, presne sa však už nedá určiť ako. Niektoré zdroje uvádzajú, že na náš kontinent prišli so strednej Ameriky so španielskymi dobyvateľmi, alebo s jezuitami z Mexika, či priamo s Krištofom Kolumbusom.

Tieto pôvodné introdukované kultivary paradajok boli žltej farby, o veľkosti našich cherry paradajok. Pre tento vzhľad ich taliansky herbalista Mattioli v roku 1544 nazval „mala area“ – „zlaté jablká“ a botanicky ich priradil k ľuľkovcom. Dodoens, holandský herbalista ich v roku 1554 detailne popísal a dodal im vlastnosti afrodiziaka, čo vysvetľuje francúzske názvy „pomme d’amour“ či talianske „pomodoro“ ako „jablká lásky“. Svoju nádejnú kariéru im však čoskoro ukončil John Gerard, populárny anglický botanik, keď ich v roku 1597 označil nesprávne za jedovaté a „pokazené s hnusnou chuťou“, vďaka čomu sa v Británii nekonzumovali ešte ďalšie dve storočia.

Niektorí kolonizátori z kontinentálnej Európy poznali ich kulinárske využitie vďaka čomu sa dostali späť do Novej zeme, predovšetkým do urbanizovaných miest popri Atlantickom pobreží a k rieke Mississippi. Aj medzi Američanmi však u mnohých zotrvával strach z rastliny, ktorý patrila do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), nakoľko niektoré rastliny tejto čeľade obsahujú toxické alkaloidy. V Európe bol prechod paradajok od okrasných rastlín k jedlým pozvoľný. Medzi európskymi aristokratmi bolo popísaných niekoľko smrteľných otráv po požití rajčín, no až neskôr sa vysvetlilo, že išlo o otravy z olova. Šľachta zvykla v tom čase stolovať na tanieroch zo zliatin cínu a pre svoju kyslú povahu z nich rajčiny extrahovali olovo. Nikomu v tom čase toto spojenie nenapadlo a tak sa stali rajčiny opäť zatratenými. Paradajky sa nakoniec presadili až na konci 17. storočia. Najskôr datovaný publikovaný recept na „rajčinovú omáčku na španielsky spôsob“ z Neapolu pochádza z roku 1692. Okolo roku 1880, s objavením pizze sa paradajky rozšírili do celej Európy a ich chuť tak poznáme aj my.

Prihláste sa k odberu noviniek

Napíšte nám svoju emailovú adresu a zaradíme vás do zoznamu odberateľov newslettra.